Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Taliansky ústavný súd v tomto konaní posudzoval na návrh Daňovej komisie druhého stupňa v Padove (Commissione tributaria di secondo grado di Padova) súlad viacerých ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov s článkom 76 talianskej ústavy, ktorý upravuje delegovanie zákonodarných funkcií na vládu. Daňová komisia druhého stupňa namietala protiústavnosť napadnutých vnútroštátnych predpisov, ktorými bola do talianskeho právneho poriadku transponovaná smernica Rady č. 335 zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
V tomto konaní ústavný súd posudzoval na návrh talianskej vlády súlad „dane z luxusu“ zriadenej zákonom č. 4 regiónu Sardínia z 11. mája 2006 v znení zákona č. 2 regiónu Sardínia z 29. mája 2007. Podľa novelizovaného znenia článku 4 tohto zákona región Sardínia uložil daň na lietadlá a lode (s výnimkou kômp, lodí používaných v športových súťažiach a lodí zakotvených celý rok v sardínskych prístavoch). Táto daň sa vyberala od 1. júna do 30. septembra a bola splatná v prípade každého pristátia na sardínskych letiskách na účely prepravy osôb a raz ročne v prípade každého vlastníka lode dlhšej ako 14 metrov, ktorý chcel zakotviť v prístave na území Sardínie.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Súd v Turíne vzniesol v rámci civilného konania medzi spoločnosťou Acciaierie San Michele di Torino a Európskym spoločenstvom uhlia a ocele otázku súladu článku 33, druhý odsek, článku 41 a článku 92, posledný odsek, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktorá bola uvedená do platnosti zákonom č. 766 z 25. júna 1952, s článkami 102 a 113 talianskej ústavy. Súd v Turíne uviedol, že napadnuté ustanovenia určujú výlučnú právomoc Súdneho dvora Spoločenstva rozhodovať o žalobách proti aktom Vysokého úradu a pozastaviť účinnosť týchto aktov a okrem iného obmedzujú súdnu ochranu vo vzťahu k týmto aktom len na prípady zneužitia právomoci. Z tohto dôvodu sú v rozpore so základnými zásadami talianskej ústavy, ktoré zverujú výkon súdnej moci riadnym sudcom, ktorí sú ustanovení a ktorí podliehajú právnej úprave súdneho systému, a ktoré zakazujú, aby boli ustanovení mimoriadni alebo špeciálni sudcovia a zaručujú každému občanovi úplnú ochranu práv a oprávnených záujmov pred aktmi verejnej moci. Súd v Turíne tiež uviedol, že považuje za problematickú implementáciu ustanovení medzinárodných zmlúv, ktoré môžu mať vplyv na ústavné normy, do talianskeho právneho poriadku zákonom a že na účinnosť takýchto ustanovení sa vyžaduje zmena ústavy.
Skutkový základ sporu/procesný vývoj
Prezident a predseda vlády Francúzskej republiky podali 4. decembra 1997 na Ústavnú radu na základe článku 54 francúzskej ústavy podnet na preskúmanie, či sa na vyslovenie súhlasu s Amsterdamskou zmluvou vyžaduje zmena ústavy. Na základe tohto podnetu teda Ústavná rada posudzovala, či táto zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré odporujú francúzskej ústave.
Skutkový základ sporu/procesný vývoj
Poslanci Národného zhromaždenia Francúzskej republiky podali 20. septembra 1992 po 20.00 hod. na Ústavnú radu na základe článku 61 druhého odseku francúzskej ústavy podnet na preskúmanie súladu zákona o ratifikácii Zmluvy o Európskej únii prijatého prostredníctvom referenda s francúzskou ústavou, pričom sa domáhali vyhlásenia tohto zákona za protiústavný.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Senátori podali 14. augusta 1992 na Ústavnú radu na základe článku 54 francúzskej ústavy podnet na preskúmanie súladu Zmluvy o Európskej únii s francúzskou ústavou.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Španielska vláda podala prostredníctvom Abogado del Estado na Ústavný súd Španielskeho kráľovstva (ďalej len „ústavný súd“) návrh na posúdenie zlučiteľnosti článku I-6 Zmluvy o ústave pre Európu, ktorá bola podpísaná 29. októbra 2004 v Ríme, s Ústavou Španielskeho kráľovstva (ďalej len „španielska ústava“), ako aj článkov II-111 a II-112 tejto zmluvy, ktoré tvoria súčasť Charty základných práv Európskej únie, s článkom 10 ods. 2 španielskej ústavy. Španielska vláda tiež navrhla, aby ústavný súd posúdil, či článok 93 španielskej ústavy predstavuje dostatočný základ na vyslovenie súhlasu s touto zmluvou, a či sa prípadne vyžaduje ústavná reforma na prispôsobenie znenia španielskej ústavy tejto zmluve. Tento návrh bol podaný na základe článku 95 ods. 2 španielskej ústavy, podľa ktorého môže vláda alebo ktorákoľvek z komôr podať na Ústavný súd návrh na vyhlásenie súladu medzinárodnej zmluvy so španielskou ústavou, a teda umožňuje preskúmanie ústavnosti medzinárodnej zmluvy ešte pred jej ratifikáciou.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Prezident Francúzskej republiky podal 11. marca 1992 na Ústavnú radu na základe článku 54 francúzskej ústavy podnet na preskúmanie, či sa na vyslovenie súhlasu s Maastrichtskou vyžaduje zmena ústavy. Na základe tohto podnetu Ústavná rada posudzovala, či táto zmluva vzhľadom na záväzky Francúzskej republiky neobsahuje ustanovenia, ktoré odporujú francúzskej ústave.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Zmierovací sudca v Miláne (Conciliatore di Milano) sa obrátil na taliansky ústavný súd s otázkou súladu zákona č. 1643 zo 6. decembra 1962 o založení Ente nazionale per l'energia elettrica (E.N.E.L.) s článkami 67, 43, 4, 41, 3 a 11 talianskej ústavy.
Tieto otázky boli vznesené v konaní medzi Flaminiom Costom, spoločnosťou E.N.E.L. a spoločnosťou Edisonvolta SpA o zaplatenie ceny za dodávku elektrickej energie. Podľa pána Costu bola totiž spoločnosť E.N.E.L. založená zákonom č. 1643 zo 6. decembra 1962 v rozpore s talianskou ústavou.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Zmierovací sudca v Miláne (Conciliatore di Milano) sa obrátil na taliansky ústavný súd s otázkou súladu zákona č. 1643 zo 6. decembra 1962 o založení Ente nazionale per l'energia elettrica (E.N.E.L.) s článkami 67, 43, 4, 41, 3 a 11 talianskej ústavy.
Tieto otázky boli vznesené v konaní medzi Flaminiom Costom, spoločnosťou E.N.E.L. a spoločnosťou Edisonvolta SpA o zaplatenie ceny za dodávku elektrickej energie. Podľa pána Costu bola totiž spoločnosť E.N.E.L. založená zákonom č. 1643 zo 6. decembra 1962 v rozpore s talianskou ústavou.