Výrok rozhodnutia
Ústavný súd nariaďuje vrátenie predložených dokladov sudcovi a quo.
Odôvodnenie
Taliansky ústavný súd uviedol, že síce môže vykonávať kontrolu ústavnosti, pokiaľ ide o „základné zásady a neporušiteľné práva človeka“, ale nemôže poskytovať výklad komunitárnych noriem, ktoré nie sú jasné, a už vôbec mu neprináleží riešiť spory týkajúce sa výkladu týchto noriem, čo je úlohou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Ústavný súd ďalej odkázal na svoje rozhodnutie č. 13 z roku 1960 a uviedol, že ústavný súd „vykonáva v zásade funkciu ústavnej kontroly, najvyššej garancie dodržiavania ústavy republiky zo strany ústavných orgánov štátu a orgánov regiónov.“
Preto nemôže byť „súdnym orgánom“ v zmysle článku 177 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, keďže ho nemožno „zaradiť medzi všeobecné alebo osobitné súdne orgány“ vzhľadom na podstatné rozdiely medzi jedinečnou funkciou ústavného súdu v talianskom právnom poriadku a medzi vlastnými funkciami súdnych orgánov.
Ústavný súd napokon uviedol, že je úlohou sudcu a quo, aby sa v prípade pochybností o výklade komunitárnych noriem obrátil na Súdny dvor.