logo saep logo apvv

Commissione tributaria

Skutkový základ sporu / procesný vývoj

Taliansky ústavný súd v tomto konaní posudzoval na návrh Daňovej komisie druhého stupňa v Padove (Commissione tributaria di secondo grado di Padova) súlad viacerých ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov s článkom 76 talianskej ústavy, ktorý upravuje delegovanie zákonodarných funkcií na vládu. Daňová komisia druhého stupňa namietala protiústavnosť napadnutých vnútroštátnych predpisov, ktorými bola do talianskeho právneho poriadku transponovaná smernica Rady č. 335 zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania.

 

Výrok rozhodnutia

Ústavný súd nariaďuje vrátenie predložených dokladov sudcovi a quo.

Odôvodnenie

Taliansky ústavný súd uviedol, že síce môže vykonávať kontrolu ústavnosti, pokiaľ ide o „základné zásady a neporušiteľné práva človeka“, ale nemôže poskytovať výklad komunitárnych noriem, ktoré nie sú jasné, a už vôbec mu neprináleží riešiť spory týkajúce sa výkladu týchto noriem, čo je úlohou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Ústavný súd ďalej odkázal na svoje rozhodnutie č. 13 z roku 1960 a uviedol, že ústavný súd „vykonáva v zásade funkciu ústavnej kontroly, najvyššej garancie dodržiavania ústavy republiky zo strany ústavných orgánov štátu a orgánov regiónov.“

Preto nemôže byť „súdnym orgánom“ v zmysle článku 177 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, keďže ho nemožno „zaradiť medzi všeobecné alebo osobitné súdne orgány“ vzhľadom na podstatné rozdiely medzi jedinečnou funkciou ústavného súdu v talianskom právnom poriadku a medzi vlastnými funkciami súdnych orgánov.

Ústavný súd napokon uviedol, že je úlohou sudcu a quo, aby sa v prípade pochybností o výklade komunitárnych noriem obrátil na Súdny dvor.

Zdroj rozhodnutia

www.cortecostituzionale.it