súdy Talianskej republiky
Skutkový základ sporu/procesný vývoj
Najvyšší kasačný súd (Corte suprema di cassazione) vzniesol v rámci civilného konania medzi spoločnosťou Industrie chimiche Italia centrale (ICIC) a Ministerstvom zahraničného obchodu (Ministero del commercio con l'estero) otázku súladu článku 13, druhý a tretí odsek, zákonného dekrétu č. 59 z 20. februára 1968, ktorý bol zmenený na zákon č. 224 z 18. marca 1968, s článkom 10, prvý odsek, a článkom 11 talianskej ústavy.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Súd v Janove v rámci civilného konania medzi spoločnosťou Granital S.p.A. a Finančnou správou štátu (Amministrazione delle Finanze dello Stato) vzniesol otázku súladu článku 3 dekrétu prezidenta republiky č. 695 z 22. septembra 1978 (Zmena úvodných ustanovení k sadzobníku dovozných ciel Talianskej republiky) s článkom s článkom 11 talianskej ústavy, a to v súvislosti s článkami 177 a 189 Rímskej zmluvy.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Súd v Benátkach v rámci civilného konania medzi spoločnosťou Fragd S.p.A. a Finančnou správou štátu (Amministrazione delle Finanze dello Stato) vzniesol otázku súladu článkov 1 a 2 zákona č. 1203 zo 14. októbra 1957, ktorým sa ratifikuje a vykonáva Rímska zmluva z 25. marca 1957 s článkami 23, 24 a 41 talianskej ústavy.
Spoločnosť Fragd sa domáhala od Finančnej správy štátu vrátenia preplatku kompenzačných platieb, ktoré zaplatila na základe nariadenia Komisie č. 1541/80, a namietala nesprávnosť kritérií výpočtu týchto kompenzačných platieb stanovených v nariadení. Finančná správa štátu pripustila, že tieto kritériá Súdny dvor vo svojom rozsudku z 15. októbra 1980 vo veci 145/79 (Roquette Frères) uznal za nesprávne s poukázaním na nariadenie č. 652/76, avšak odmietla vrátiť žiadaný preplatok z iných dôvodov.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Súd v Turíne, v rámci civilného konania medzi účastníkmi Frontini Franco Renato a iní a Ministero delle finanze a iní, a súd v Janove, v rámci civilného konania medzi účastníkmi Fratelli Pozzani, Rusconi e C., Liguori Costantino, Divella Vincenzo a Amministrazione delle finanze dello Stato, sa obrátili na Ústavný súd Talianskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) s predbežnou otázkou týkajúcou sa ústavnosti článku 2 zákona č. 1203 zo 14. októbra 1957, ktorým sa priznáva úplný účinok Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Podľa napadnutého ustanovenia, v spojení s článkom 1 citovaného zákona, sa priznáva Zmluve o založení európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a pripojeným aktom, Zmluve o založení európskeho hospodárskeho spoločenstva a pripojeným aktom a Dohovoru o niektorých spoločných inštitúciách Európskych spoločenstiev, odo dňa ich vstupu do platnosti, úplný účinok.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Taliansky ústavný súd v tomto konaní posudzoval na návrh Daňovej komisie druhého stupňa v Padove (Commissione tributaria di secondo grado di Padova) súlad viacerých ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov s článkom 76 talianskej ústavy, ktorý upravuje delegovanie zákonodarných funkcií na vládu. Daňová komisia druhého stupňa namietala protiústavnosť napadnutých vnútroštátnych predpisov, ktorými bola do talianskeho právneho poriadku transponovaná smernica Rady č. 335 zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania.