Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Poslanci Národného zhromaždenia sa na základe článku 61 druhého odseku Ústavy Francúzskej republiky obrátili na Ústavnú radu s návrhom, aby posúdila súlad zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti s Ústavou Francúzskej republiky, a to jednak vzhľadom na postup prijímania tohto a zákona a jednak vzhľadom na obsah niektorých jeho ustanovení.
Skutkový základ sporu/procesný vývoj
Najvyšší kasačný súd (Corte suprema di cassazione) vzniesol v rámci civilného konania medzi spoločnosťou Industrie chimiche Italia centrale (ICIC) a Ministerstvom zahraničného obchodu (Ministero del commercio con l'estero) otázku súladu článku 13, druhý a tretí odsek, zákonného dekrétu č. 59 z 20. februára 1968, ktorý bol zmenený na zákon č. 224 z 18. marca 1968, s článkom 10, prvý odsek, a článkom 11 talianskej ústavy.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Súd v Janove v rámci civilného konania medzi spoločnosťou Granital S.p.A. a Finančnou správou štátu (Amministrazione delle Finanze dello Stato) vzniesol otázku súladu článku 3 dekrétu prezidenta republiky č. 695 z 22. septembra 1978 (Zmena úvodných ustanovení k sadzobníku dovozných ciel Talianskej republiky) s článkom s článkom 11 talianskej ústavy, a to v súvislosti s článkami 177 a 189 Rímskej zmluvy.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Súd v Benátkach v rámci civilného konania medzi spoločnosťou Fragd S.p.A. a Finančnou správou štátu (Amministrazione delle Finanze dello Stato) vzniesol otázku súladu článkov 1 a 2 zákona č. 1203 zo 14. októbra 1957, ktorým sa ratifikuje a vykonáva Rímska zmluva z 25. marca 1957 s článkami 23, 24 a 41 talianskej ústavy.
Spoločnosť Fragd sa domáhala od Finančnej správy štátu vrátenia preplatku kompenzačných platieb, ktoré zaplatila na základe nariadenia Komisie č. 1541/80, a namietala nesprávnosť kritérií výpočtu týchto kompenzačných platieb stanovených v nariadení. Finančná správa štátu pripustila, že tieto kritériá Súdny dvor vo svojom rozsudku z 15. októbra 1980 vo veci 145/79 (Roquette Frères) uznal za nesprávne s poukázaním na nariadenie č. 652/76, avšak odmietla vrátiť žiadaný preplatok z iných dôvodov.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Súd v Turíne, v rámci civilného konania medzi účastníkmi Frontini Franco Renato a iní a Ministero delle finanze a iní, a súd v Janove, v rámci civilného konania medzi účastníkmi Fratelli Pozzani, Rusconi e C., Liguori Costantino, Divella Vincenzo a Amministrazione delle finanze dello Stato, sa obrátili na Ústavný súd Talianskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) s predbežnou otázkou týkajúcou sa ústavnosti článku 2 zákona č. 1203 zo 14. októbra 1957, ktorým sa priznáva úplný účinok Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Podľa napadnutého ustanovenia, v spojení s článkom 1 citovaného zákona, sa priznáva Zmluve o založení európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a pripojeným aktom, Zmluve o založení európskeho hospodárskeho spoločenstva a pripojeným aktom a Dohovoru o niektorých spoločných inštitúciách Európskych spoločenstiev, odo dňa ich vstupu do platnosti, úplný účinok.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Poslanci Národného zhromaždenia a senátori podali 18. mája 2004 na Ústavnú radu na základe článku 61 druhého odseku francúzskej ústavy podnet na preskúmanie súladu návrhu zákona o dôvere v digitálnu ekonomiku, ktorým bola do francúzskeho právneho poriadku prebratá smernica č. 2000/31/ES o elektronickom obchode, s francúzskou ústavou.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Súd v Turíne vzniesol v rámci civilného konania medzi spoločnosťou Acciaierie San Michele di Torino a Európskym spoločenstvom uhlia a ocele otázku súladu článku 33, druhý odsek, článku 41 a článku 92, posledný odsek, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktorá bola uvedená do platnosti zákonom č. 766 z 25. júna 1952, s článkami 102 a 113 talianskej ústavy. Súd v Turíne uviedol, že napadnuté ustanovenia určujú výlučnú právomoc Súdneho dvora Spoločenstva rozhodovať o žalobách proti aktom Vysokého úradu a pozastaviť účinnosť týchto aktov a okrem iného obmedzujú súdnu ochranu vo vzťahu k týmto aktom len na prípady zneužitia právomoci. Z tohto dôvodu sú v rozpore so základnými zásadami talianskej ústavy, ktoré zverujú výkon súdnej moci riadnym sudcom, ktorí sú ustanovení a ktorí podliehajú právnej úprave súdneho systému, a ktoré zakazujú, aby boli ustanovení mimoriadni alebo špeciálni sudcovia a zaručujú každému občanovi úplnú ochranu práv a oprávnených záujmov pred aktmi verejnej moci. Súd v Turíne tiež uviedol, že považuje za problematickú implementáciu ustanovení medzinárodných zmlúv, ktoré môžu mať vplyv na ústavné normy, do talianskeho právneho poriadku zákonom a že na účinnosť takýchto ustanovení sa vyžaduje zmena ústavy.