Výrok rozhodnutia
[…]
Ústave odporujú tieto ustanovenia zákona o autorskom práve a o právach súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti
- posledný odsek článku 21,
- slová „interoperability alebo“ uvedené v ôsmom odseku článku 22, ako aj slovo „interoperability“ uvedené v poslednom odseku tohto článku,
- slová „interoperability alebo“ uvedené v ôsmom a v poslednom odseku článku 23
- článok 24.
[…]
Odôvodnenie
Článok 21 predmetného zákona stanovoval, že odňatím slobody na tri roky a peňažným trestom vo výške 300 000 eur sa potrestá ten, kto vydá, sprístupní alebo poskytne verejnosti softvér, ktorý je zjavne určený na nepovolené sprístupnenie chránených diel verejnosti, alebo kto vedome podporuje používanie tohto softvéru. Posledný odsek tohto článku stanovoval, že uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na softvér určený na spoločnú prácu, na výskum alebo na výmenu súborov alebo predmetov, ktoré nepodliehajú autorskej odmene. Ústavná rada rozhodla, že tento posledný odsek citovaného článku odporoval ústave, pretože zbavoval akejkoľvek trestnej zodpovednosti vydavateľov softvéru určeného na spoločnú prácu, na výskum alebo na výmenu súborov alebo predmetov, ktoré nepodliehajú autorskej odmene. Podľa Ústavnej rady toto ustanovenie porušovalo zásadu legality trestných činov a trestov, ako aj zásadu rovnosti, pretože okrem iného nezakotvovalo trestnoprávnu ochranu osobnostných práv autorov, ktorí sa vzdali práva na odmenu, ako aj práv súvisiacich s autorským právom.
Ústavná rada ďalej rozhodla, že slová „interoperability alebo“ uvedené v ôsmom odseku článku 22, ako aj slovo „interoperability“ uvedené v poslednom odseku tohto článku a slová „interoperability alebo“ uvedené v ôsmom a v poslednom odseku článku 23 odporujú ústave. Články 22 a 23 predmetného zákona sankcionovali okrem iného porušovanie technických opatrení určených na zabránenie alebo obmedzenie nepovoleného používania určitých diel a pozmeňovanie informácií týkajúcich sa režimu autorského práva alebo súvisiaceho práva a rozširovanie chránených predmetov s pozmenenými informáciami. Citované odseky týchto článkov stanovovali, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na činnosti vykonávané na účely „interoperability“. Ústavná rada konštatovala, že zákonodarca tým, že nevymedzil pojem „interoperabilita“, ktorým podmienil rozsah trestnoprávnej zodpovednosti, porušil zásadu legality trestných činov a trestov.
Článok 24 predmetného zákona vylučoval určité konania z pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa trestných činov falšovania literárnych a umeleckých diel, pričom okrem iného stanovoval, že nepovolené rozmnožovanie diel na osobnú potrebu, ktoré boli poskytnuté prostredníctvom softvéru peer-to-peer, a sprístupňovanie týchto diel verejnosti prostredníctvom tohto softvéru na nekomerčné účely, nie je trestným činom, ale priestupkom. Ústavný rada vyhlásila tento článok za protiústavný, pretože odporoval zásade rovnosti pred zákonom. Podľa názoru Ústavnej rady totiž osobitosti sietí peer-to-peer neodôvodňujú odlišný právny režim zakotvený v tomto ustanovení.