súdy Talianskej republiky
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
V tomto konaní ústavný súd posudzoval na návrh talianskej vlády súlad „dane z luxusu“ zriadenej zákonom č. 4 regiónu Sardínia z 11. mája 2006 v znení zákona č. 2 regiónu Sardínia z 29. mája 2007. Podľa novelizovaného znenia článku 4 tohto zákona región Sardínia uložil daň na lietadlá a lode (s výnimkou kômp, lodí používaných v športových súťažiach a lodí zakotvených celý rok v sardínskych prístavoch). Táto daň sa vyberala od 1. júna do 30. septembra a bola splatná v prípade každého pristátia na sardínskych letiskách na účely prepravy osôb a raz ročne v prípade každého vlastníka lode dlhšej ako 14 metrov, ktorý chcel zakotviť v prístave na území Sardínie.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Súd v Turíne vzniesol v rámci civilného konania medzi spoločnosťou Acciaierie San Michele di Torino a Európskym spoločenstvom uhlia a ocele otázku súladu článku 33, druhý odsek, článku 41 a článku 92, posledný odsek, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktorá bola uvedená do platnosti zákonom č. 766 z 25. júna 1952, s článkami 102 a 113 talianskej ústavy. Súd v Turíne uviedol, že napadnuté ustanovenia určujú výlučnú právomoc Súdneho dvora Spoločenstva rozhodovať o žalobách proti aktom Vysokého úradu a pozastaviť účinnosť týchto aktov a okrem iného obmedzujú súdnu ochranu vo vzťahu k týmto aktom len na prípady zneužitia právomoci. Z tohto dôvodu sú v rozpore so základnými zásadami talianskej ústavy, ktoré zverujú výkon súdnej moci riadnym sudcom, ktorí sú ustanovení a ktorí podliehajú právnej úprave súdneho systému, a ktoré zakazujú, aby boli ustanovení mimoriadni alebo špeciálni sudcovia a zaručujú každému občanovi úplnú ochranu práv a oprávnených záujmov pred aktmi verejnej moci. Súd v Turíne tiež uviedol, že považuje za problematickú implementáciu ustanovení medzinárodných zmlúv, ktoré môžu mať vplyv na ústavné normy, do talianskeho právneho poriadku zákonom a že na účinnosť takýchto ustanovení sa vyžaduje zmena ústavy.
Skutkový základ sporu / procesný vývoj
Zmierovací sudca v Miláne (Conciliatore di Milano) sa obrátil na taliansky ústavný súd s otázkou súladu zákona č. 1643 zo 6. decembra 1962 o založení Ente nazionale per l'energia elettrica (E.N.E.L.) s článkami 67, 43, 4, 41, 3 a 11 talianskej ústavy.
Tieto otázky boli vznesené v konaní medzi Flaminiom Costom, spoločnosťou E.N.E.L. a spoločnosťou Edisonvolta SpA o zaplatenie ceny za dodávku elektrickej energie. Podľa pána Costu bola totiž spoločnosť E.N.E.L. založená zákonom č. 1643 zo 6. decembra 1962 v rozpore s talianskou ústavou.