Výrok rozhodnutia
[…]
Ústavná rada nemá právomoc rozhodnúť o uvedenej žiadosti.
[…]
Odôvodnenie
Poslanci vo svojom podnete na preskúmanie súladu zákona o ratifikácii Zmluvy o Európskej únii prijatého prostredníctvom referenda s francúzskou ústavou namietali, že tento zákon odporuje ústave, pretože postup ľudového hlasovania podľa článku 11 francúzskej ústavy nemožno použiť na schválenie zmluvy, ktorá nemá vplyv na fungovanie inštitúcií, a aj v prípade, ak by ho bolo možné využiť na tento účel, predmetné referendum nebolo uskutočnené riadne, pretože bolo postihnuté vadami týkajúcimi sa vedenia kampane a informovania voličov, pričom zástancovia schválenia boli uprednostnení a vláda ovplyvnila rozhodnutie voličov tým, že im poskytla dokumenty týkajúce sa referenda.
Poslanci ďalej namietali, že predmetný zákon bol prijatý v rozpore s článkom 53 ústavy a so záväzkami Francúzskej republiky podľa medzinárodného práva verejného, keďže po neschválení Maastrichtskej zmluvy v Dánsku túto zmluvu už nemožno ratifikovať. Voličom bola v referende položená otázka v znení „Schvaľujete návrh zákona, ktorým sa schvaľuje ratifikácia zmluvy o Európskej únii, predložený francúzskemu ľudu prezidentom republiky?“. Podľa znenia tohto návrhu zákona sa však schvaľuje ratifikácia Zmluvy o Európskej únii, pričom je výslovne uvedené, že túto zmluvu uzatvorilo dvanásť konkrétne označených štátov. Po neschválení zo strany Dánska však možno hovoriť už len o jedenástich zmluvných stranách. Podľa poslancov bola teda predmetom zákona schváleného v referende zmluva, ktorá nenadobudne platnosť.
Ústavná rada vo svojom rozhodnutí uviedla, že článok 61 francúzskej ústavy jej zveruje úlohu posudzovať súlad organických zákonov a obyčajných zákonov s ústavou, ktoré sa jej musia alebo môžu predložiť, pričom nešpecifikuje, či sa právomoc Ústavnej rady vzťahuje aj na zákony prijaté prostredníctvom referenda, alebo len na zákony schválené parlamentom.
S poukazom na ústavnú rovnováhu mocí však Ústavná rada skonštatovala, že článok 61 sa vzťahuje iba na zákony schválené parlamentom, a nie na zákony prijaté francúzskym ľudom formou referenda, ktoré podlieha kontrole Ústavnej rady podľa článku 60 francúzskej ústavy, ako priame prejavy vnútroštátnej suverenity.
Ústavná rada preto konštatovala, že žiadne ustanovenie francúzskej ústavy, ani organický zákon prijatý na základe nej, nepriznáva Ústavnej rade právomoc rozhodnúť o predmetnej žiadosti.