Výrok rozhodnutia
[…]
Súhlas s ratifikáciou zmluvy, ktorou sa mení zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva, možno vysloviť až po zmene ústavy.
[…]
Odôvodnenie
Ústavná rada poukázala na to, že hoci hlava XV francúzskej ústavy v platnom znení upravovala záväzky plynúce Francúzskej republike z jej členstva v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii, ak tieto záväzky obsahujú ustanovenie odporujúce francúzskej ústave, ohrozujú ústavou garantované práva a slobody alebo ohrozujú základné podmienky výkonu národnej suverenity, na vyslovenie súhlasu s týmito záväzkami je potrebná zmena ústavy.
V súvislosti s právnou záväznosťou Charty základných práv Európskej únie podľa Lisabonskej zmluvy Ústavná rada poukázala na svoje rozhodnutie z 19. novembra 2004, v ktorom konštatovala, že táto charta vzhľadom na obsah jej ustanovení, ani na jej vplyv na základné podmienky výkonu vnútroštátnej suverenity, si nevyžaduje zmenu ústavy.
Ústavná rada skonštatovala, že ustanovenia Lisabonskej zmluvy týkajúce sa prenesenia právomocí z členských štátov na Európsku úniu, ktoré mali vplyv na základné podmienky výkonu národnej suverenity v iných oblastiach alebo za iných podmienok, ako stanovovala zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, si vyžadovali zmenu ústavy.
V súvislosti so zásadou subsidiarity, ktorá je upravená v článku 5 ods. 3 zmluvy o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy, podľa ktorého v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, koná Únia „len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie“, Ústavná rada uviedla, že napriek implementácii tejto zásady môže mať prenesenie právomocí podľa zmluvy na Úniu vplyv na zásadné podmienky výkonu národnej suverenity.
Ústavná rada skonštatovala, že zmenu ústavy si vyžadujú ustanovenia Lisabonskej zmluvy, na základe ktorých dochádza k všeobecnému zavedeniu riadneho legislatívneho procesu podľa článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti „priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ upravenom v hlave V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj v nových oblastiach právomocí Únie, ako je boj proti terorizmu a súvisiacim činnostiam (článok 75 ZFEÚ), hraničné kontroly (článok 77 ZFEÚ), boj proti obchodovaniu s ľuďmi [článok 79 ods. 2 písm. d) ZFEÚ], justičná spolupráca v občianskych veciach (článok 81 ZFEÚ), a justičná spolupráca v trestných veciach (články 82 a 83 ZFEÚ).
Vzhľadom na jeho význam pre výkon národnej suverenity si vyžaduje podľa Ústavnej rady zmenu ústavy aj článok 86 ZFEÚ, ktorý upravuje vytvorenie Európskej prokuratúry.
Ústavná rada ďalej uviedla, že zmenu ústavy vyžaduje každé ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktoré v oblasti, ktorá už patrí do právomoci Únie alebo Spoločenstva a zároveň sa týka výkonu národnej suverenity, mení príslušný rozhodovací postup tak, že jednomyseľné rozhodovanie v Rade nahrádza rozhodovaním kvalifikovanou väčšinou, čím Francúzsko stráca právo namietať proti prijatiu konkrétneho rozhodnutia, alebo tak, že priznáva rozhodovaciu právomoc Európskemu parlamentu, ktorý nereprezentuje národnú suverenitu, alebo tak, že Francúzsku odníma akékoľvek právo iniciatívy.
V súvislosti s článkom 31 ods. 2 ZEÚ v znení Lisabonskej zmluvy a s článkami 76, 82, 83, 85, 87 až 89, 133 a 329 ZFEÚ Ústavná rada uviedla, že tieto ustanovenia si vyžadujú zmenu ústavy z dôvodov, ktoré už uviedla vo svojom rozhodnutí z 19. novembra 2004.
Podľa Ústavnej rady zmenu ústavy vyžaduje zmenu ústavy aj článok 218 ods. 6 písm. a) bod v) ZFEÚ, ktorý rozširuje oblasť dohôd, ktorých uzatvorenie možno schváliť iba so súhlasom Európskeho parlamentu.
Ústavná rada ďalej uviedla, že zmenu ústavy si vyžaduje každé ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktoré v oblasti týkajúcej sa výkonu národnej suverenity umožňuje nahradiť jednomyseľné rozhodovanie väčšinovým rozhodovacím v Rade ministrov, keďže takéto zmeny rozhodovacieho postupu nebudú vyžadovať vnútroštátny ratifikačný akt, ktorý by umožnil ústavnú kontrolu podľa článku 54 alebo podľa článku 61 ods. 2 ústavy.
Podľa Ústavnej rady zmenu ústavy si vyžaduje aj článok 81 ods. 3 ZFEÚ, ktorý umožňuje použiť riadny legislatívny postup v prípade určitých aspektov rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami.
Podľa Ústavnej rady zmenu ústavy si vyžaduje aj článok 48 ods. 7 ZEÚ, ktorý zakotvuje zjednodušený postup revízie zmlúv, a to z dôvodov, ktoré už uviedla vo svojom rozhodnutí z 19. novembra 2004.
V súvislosti s novými právomocami vnútroštátnych parlamentov v rámci Únie Ústavná rada uviedla, že zmena ústavy je potrebná aj na umožnenie výkonu práva francúzskeho parlamentu namietať proti použitiu riadneho legislatívneho postupu, ako aj v súvislosti s novými prostriedkami kontroly dodržiavania zásady subsidiarity v rámci riadneho legislatívneho postupu.
Z uvedených dôvodov Ústavná rada rozhodla, že na súhlas s ratifikáciou zmluvy, ktorou sa mení zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva, je potrebná zmena ústavy.