Výrok rozhodnutia
[…]
Súhlas s ratifikáciou Zmluvy o ústave pre Európu možno vysloviť až po zmene ústavy.
[…]
Odôvodnenie
Ústavná rada vo svojom rozhodnutí posudzovala tieto aspekty súvisiace so Zmluvou o ústave pre Európu:
- zásada prednosti práva Európskej únie,
- Charta základných práv Únie,
- ustanovenia Zmluvy týkajúce sa politík a fungovania Únie,
- nové právomoci priznané vnútroštátnym parlamentom v rámci Únie.
Pokiaľ ide o zásadu prednosti práva Európskej únie, Ústavná rada poukázala na článok I-1 tejto zmluvy, ktorý stanovuje, že „vyjadrujúc vôľu občanov a štátov Európy budovať spoločnú budúcnosť, táto ústava zakladá Európsku úniu, na ktorú členské štáty preniesli právomoci na dosiahnutie spoločných cieľov; Únia koordinuje politiky, ktorými sa členské štáty snažia tieto ciele dosiahnuť, a vykonáva komunitárnym spôsobom právomoci, ktoré na ňu členské štáty preniesli“, na článok I-5 tejto zmluvy, ktorý stanovuje, že Únia rešpektuje národnú identitu členských štátov „obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch“, a na článok I-6 tejto zmluvy, ktorý stanovuje, že „Ústava a právo prijaté inštitúciami Únie pri vykonávaní prenesených právomocí má prednosť pred právom členských štátov“. V súvislosti s týmto článkom zmluvy Ústavná rada uviedla, že z vyhlásenia pripojeného k zmluve vyplýva, že tento článok nepriznáva zásade prednosti iný význam, aký mala už skôr. Ústavná rada dospela k záveru, že táto zmluva nemení povahu Európskej únie, ani pôsobnosť zásady prednosti práva Európskej únie, ktorá vyplýva z článku 88-1 francúzskej ústavy, a preto článok I-6 tejto zmluvy nevyžaduje zmenu ústavy.
V súvislosti s Chartou základných práv Európskej únie Ústavná rada konštatovala, že táto charta vzhľadom na obsah jej ustanovení, ani dôsledky pre základné podmienky výkonu národnej suverenity si nevyžaduje zmenu ústavy.
V súvislosti s ustanoveniami zmluvy týkajúcich sa politík a fungovania Únie však Ústavná rada dospela k záveru, že ustanovenia tejto zmluvy, na základe ktorých dochádza k preneseniu právomocí z členských štátov na Európsku úniu, ktoré majú vplyv na základné podmienky výkonu národnej suverenity v iných oblastiach alebo za iných podmienok, ako stanovovala zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva, si vyžadujú zmenu ústavy.
V súvislosti so zásadou subsidiarity zakotvenej v článku I-11 tejto zmluvy, podľa ktorého Únia koná v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, „len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie“, Ústavná rada uviedla, že napriek implementácii tejto zásady môže mať prenesenie právomocí podľa zmluvy na Úniu vplyv na základné podmienky výkonu národnej suverenity.
Ústavná rada skonštatovala, že zmenu ústavy si vyžadujú ustanovenia tejto zmluvy, na základe ktorých dochádza k prenosu právomocí, ktoré sú súčasťou výkonu národnej suverenity, na Európsku úniu v rámci „riadneho legislatívneho procesu“, pričom ide najmä o článok III-265 týkajúci sa kontroly hraníc, článok III-269 týkajúci sa justičnej spolupráce v občianskych veciach a články III-270 a III-271 týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, pokiaľ právomoci uvedené v citovaných článkoch nie sú upravené článkami 62 a 65 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ani článkami 31 a 34 Zmluvy o Európskej únii.
Vzhľadom na jeho význam pre výkon národnej suverenity si vyžaduje podľa Ústavnej rady zmenu ústavy aj článok III-274, ktorý upravuje vytvorenie Európskej prokuratúry.
Ústavná rada ďalej uviedla, že zmenu ústavy si vyžaduje každé ustanovenie tejto zmluvy, ktoré v oblasti, ktorá je súčasťou výkonu národnej suverenity, ale už patrí do právomoci Únie alebo Spoločenstva, mení príslušný rozhodovací postup tak, že jednomyseľné rozhodovanie v Rade nahrádza rozhodovaním kvalifikovanou väčšinou, čím Francúzsko stráca právo namietať proti prijatiu konkrétneho rozhodnutia, alebo tak, že priznáva rozhodovaciu právomoc Európskemu parlamentu, ktorý nereprezentuje národnú suverenitu, alebo tak, že Francúzsku odníma akékoľvek právo iniciatívy.
Ústavná rada ďalej uviedla, že zmenu ústavy vyžaduje každé ustanovenie tejto zmluvy, ktoré v oblasti týkajúcej sa výkonu národnej suverenity umožňuje nahradiť jednomyseľné rozhodovanie väčšinovým rozhodovaním v Rade ministrov, keďže takéto zmeny rozhodovacieho postupu si nebudú vyžadovať vnútroštátny ratifikačný akt, ktorý by umožnil ústavnú kontrolu podľa článku 54 alebo podľa článku 61 ods. 2 ústavy.
Podľa Ústavnej rady zmenu ústavy si vyžaduje aj článok IV-444, ktorý zakotvuje zjednodušený postup revízie zmluvy, keďže tento postup by vzhľadom na absenciu vnútroštátneho ratifikačného postupu neumožňoval kontrolu ústavnosti.
V súvislosti s novými právomocami priznanými vnútroštátnym parlamentom v rámci Únie Ústavná rada uviedla, že zmena ústavy je potrebná aj na umožnenie výkonu práva francúzskeho parlamentu namietať proti použitiu riadneho legislatívneho postupu podľa článku IV-444, ako aj v súvislosti s novými prostriedkami kontroly dodržiavania zásady subsidiarity.
Z uvedených dôvodov Ústavná rada rozhodla, že na súhlas s ratifikáciou Zmluvy o ústave pre Európu je potrebná zmena ústavy.