Profisa následne žalovala toto rozhodnutie na vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd konštatoval, že vzhľadom na to, že článok 25 ods. 1 bod 5 zákona o spotrebných daniach sleduje zabezpečenie prebratia článku 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83 do litovského právneho poriadku, na rozhodnutie o spore, ktorý prejednáva, je potrebný výklad tohto ustanovenia uvedenej smernice. Poukázal najmä na to, že litovské znenie článku 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83 sa líši od iných jazykových znení toho istého článku. Litovský najvyšší správny súd totiž porovnávaním aj iných jazykových verzií smernice (nemeckej, anglickej, francúzskej) zistil, že tieto zabezpečujú oslobodenie od daňovej povinnosti v širšom rozsahu než litovská.
Tento súd položil jedinú prejudiciálnu otázky v nasledovnom znení:
Má sa vzhľadom na odlišnosti medzi rôznymi jazykovými zneniami smernice 92/83 článok 27 ods. 1 písm. f) tejto smernice vykladať tak, že ukladá členským štátom povinnosť oslobodiť etylalkohol, ktorý sa dováža na colné územie Európskych spoločenstiev a je obsiahnutý v čokoládových výrobkoch určených na priamu spotrebu, od spotrebnej dane, pokiaľ obsah alkoholu nepresahuje 8,5 litra na 100 kg čokoládových výrobkov?
Výrok rozhodnutia
Článok 27 ods. 1 písm. f) smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa má vykladať tak, že ukladá členským štátom povinnosť oslobodiť etylalkohol, ktorý sa dováža na colné územie Európskej únie a je obsiahnutý v čokoládových výrobkoch určených na priamu spotrebu, od spotrebnej dane, pokiaľ obsah alkoholu v týchto výrobkoch nepresahuje 8,5 litra na 100 kg výrobku.
Odôvodnenie
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
3. Článok 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83 stanovuje:
„Členské štáty oslobodia produkty podliehajúce tejto smernici od zosúladenej spotrebnej dane za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie týchto oslobodení od daní a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním: ak sa výrobok používa priamo ako zložka [alebo ako zložka - neoficiálny preklad] v polotovaroch na výrobu potravín, plnených alebo podobných, za predpokladu, že v žiadnom prípade obsah etanolu neprekročí hodnotu 8,5 litra čistého etanolu na 100 kg výrobku pre čokolády, a 5 litrov čistého etanolu pre ostatné výrobky.“
Vnútroštátna právna úprava
4. Článok 25 ods. 1 bod 5 zákona o spotrebných daniach z 30. októbra 2001 (Lietuvos Respublikos akcizų įstatymas) (Žin., 2001, č. 98-3482) v znení zákona z 29. januára 2004 (Žin., 2004, č. 26-802, ďalej len „zákon o spotrebných daniach“) stanovuje, že etylalkohol a alkoholické nápoje určené na výrobu čokoládových výrobkov sú oslobodené od spotrebnej dane s podmienkou, že na výrobu 100 kilogramov (netto) čokoládových výrobkov sa nepoužije viac ako 8,5 litra čistého etylalkoholu.
O prejudiciálnej otázke
13. Podľa ustálenej judikatúry potreba jednotného uplatňovania a následne jednotného výkladu ustanovení práva Spoločenstva vylučuje, aby sa v prípade pochybností posudzoval text ustanovenia v jednom z jeho znení izolovane, a naopak si vyžaduje, aby sa tento text vykladal a uplatňoval s prihliadnutím na znenia vyhotovené v ostatných úradných jazykoch (rozsudky z 12. novembra 1969, Stauder/Ulm, 29/69, Zb. s. 419, bod 3; zo 7. júla 1988, Moksel, 55/87, Zb. s. 3845, bod 15, a z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i., C-296/95, Zb. s. I-1605, bod 36).
14. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami textu Spoločenstva sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudky z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77, Zb. s. 1999, bod 14; zo 7. decembra 2000, Taliansko/Komisia, C-482/98, Zb. s. I-10861, bod 49, a z 1. apríla 2004, Borgmann, C-1/02, Zb. s. I-3219, bod 25).
15. Z porovnávacieho skúmania rôznych jazykových znení článku 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83 vyplýva, že podľa všetkých jazykových znení uvedeného článku s výnimkou litovského znenia členské štáty za podmienok, ktoré stanovia, oslobodia výrobky podliehajúce uvedenej smernici, medzi ktoré patrí etylalkohol, od zosúladenej spotrebnej dane, ak sa tieto výrobky používajú priamo na výrobu potravín, za predpokladu, že v žiadnom prípade obsah alkoholu neprekročí hodnotu 8,5 litra čistého alkoholu na 100 kg výrobku používaného v zložení čokolád a 5 litrov čistého alkoholu na 100 kg výrobku používaného v zložení iných výrobkov.
16. Miesto, kde sa etylalkohol používa na túto výrobu, nemá z tohto hľadiska žiadny význam.
17. Ďalej oslobodenia upravené smernicou 92/83 sledujú najmä to, aby sa zneutralizoval vplyv spotrebných daní z alkoholu ako medziproduktu používaného v zložení iných komerčných alebo priemyselných produktov (rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný, bod 4).
18. Okrem toho oslobodenie výrobkov uvedených v článku 27 ods. 1 smernice 92/83 predstavuje zásadu a odmietnutie tohto oslobodenia výnimku. Možnosť členských štátov stanoviť podmienky „na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie týchto oslobodení od daní a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním“, ktorú členským štátom priznáva to isté ustanovenie, nemôže spochybniť bezpodmienečnú povahu povinnosti oslobodenia upravenej uvedeným ustanovením (rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný, bod 50). 19. Preto je na prejudiciálnu otázku potrebné odpovedať, že článok 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83 sa má vykladať tak, že ukladá členským štátom povinnosť oslobodiť od spotrebnej dane etylalkohol, ktorý sa dováža na colné územie Európskej únie a je obsiahnutý v čokoládových výrobkoch určených na priamu spotrebu, pokiaľ obsah alkoholu v týchto výrobkoch nepresahuje 8,5 litra na 100 kg výrobku.
Komentár
Skutočným predmetom sporu je zrušenie niekoľkých colných rozhodnutí, resp. oslobodenie od zosúladenej spotrebnej dane pre etanol a alkoholické nápoje, presnejšie od zdanenia alkoholu obsiahnutého v čokoládových výrobkoch tak, ako vyplýva z článku 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83, ktorého litovské (a mimochodom aj slovenské, ako vyplýva z bodu 3 slovenského znenia rozsudku Súdneho dvora, v ktorom prekladateľ rozsudku doplnil ustanovenie smernice v slovenskom znení) jazykové znenie sa však líšilo od iných jazykových znení (úradných jazykov EÚ podľa nariadenia č. 1/1958). Na rozdiel od iných jazykových znení totiž v litovskom znení smernice výnimka zo zdanenia spotrebnej dane na etylalkohol, ktorý sa dováža na colné územie Európskej únie z tretích štátov a je priamo obsiahnutý v čokoládových výrobkoch určených na priamu spotrebu, pokiaľ obsah alkoholu v týchto výrobkoch nepresahuje 8,5 litra na 100 kg výrobku, chýbala, resp. bola stanovená len pokiaľ ide o polotovar, teda etylalkohol určený na ďalšie spracovanie (viď „...ak sa výrobok používa priamo ako zložka v polotovaroch..“ namiesto správneho „...ak sa výrobok používa priamo alebo ako zložka v polotovaroch...“).
Nesprávne litovské znenie článku 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83 malo za následok aj jej nesprávnu transpozíciu do čl. 25 ods. 1 bod 5 litovského zákona o spotrebných daniach z 30. októbra 2001, teda aj za následok vydanie colných rozhodnutí v rozpore s právom EÚ.
Súdny dvor EÚ v podstate len pripomenul vnútroštátnym súdom „nových“ členských štátov svoju predchádzajúcu judikatúru k spôsobu riešenia „prekladových“ chýb znenia úniového predpisu v jednom z úradných jazykov EÚ.
Je vhodné si pripomenúť, že komunitárne - úniové právo a jeho aplikácia súdmi únie prebieha v multilinguálnom prostredí. V nezriedkavom prípade protirečivého prekladu komunitárnych právnych predpisov nemá Súdny dvor žiadne pravidlo, ktorý jazyk – preklad normy je nutné považovať za rozhodujúci. Totiž všetky úradné jazyky EÚ majú (aspoň formálne) rovnaké postavenie (ako klasický príklad divergentného prekladu komunitárnych noriem a ich následnej nejednotnej aplikácie sa v učebniciach udáva rozsudok z 28.3. 1985, Komisia v. Spojené kráľovstvo („spoločná rybačka“), 100/85, ECR 1985, s.1169).
V zásade sú vnútroštátne súdy v prípade, o aký ide vo veci UAB Profisa, povinné použiť vždy porovnávací jazykový výklad. Sú povinné sa pritom riadiť pravidlom:
- zákazu izolácie a
- zákazu majorizácie.
Z bodu 13 odôvodnenia rozsudku UAB Profisa vyplýva, že „potreba jednotného uplatňovania a následne jednotného výkladu ustanovení práva Spoločenstva vylučuje, aby sa text ustanovenia v prípade pochybností posudzoval izolovane v jednom z jeho znení, a naopak si vyžaduje, aby sa tento text vykladal a uplatňoval s prihliadnutím na znenia vyhotovené v ostatných úradných jazykoch (rozsudky z 12. novembra 1969, Stauder/Ulm, 29/69, Zb. s. 419, bod 3; zo 7. júla 1988, Moksel, 55/87, Zb. s. 3845, bod 15, a z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i., C‑296/95, Zb. s. I‑1605, bod 36)“.
Zákaz majorizácie je premietnutím rovnosti úradných jazykov. Jeden, či dva jazyky nemôžu byť prehlasované tým, že väčšina jazykových verzií konštatuje niečo iné. Zákaz majorizácie platí aj v extrémnych prípadoch keď je zrejmé, že došlo k zjavnej chybe v preklade (prípad UAB Profisa).
Ak by uvedené metódy neviedli k výsledku, musí jazykový výklad uvoľniť cestu iným metódam výkladu práva (najmä systematickému a teleologickému). Ako z bodu 14 odôvodnenia rozsudku vyplýva, „v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami textu Spoločenstva sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudky z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77, Zb.s. 1999, bod 14; zo 7. decembra 2000, Taliansko/Komisia, C‑482/98, Zb.s. I‑10861, bod 49 a z 1. apríla 2004, Borgmann, C‑1/02, Zb.s. I‑3219, bod 25)“.
Literatúra
Bobek, Michal: Soudní dvůr Evropských společenství – UAB Profisa: K výkladovým „opravám“ nesprávných překladů práva Společenství. Soudní rozhledy 9/2007, s. 363 – 366 (http://www.eui.eu/Personal/Researchers/mbobek/docs/profisa.pdf)
Slašťan, M.: Publikácia sekundárneho práva Európskej únie - neexistujúci a chybný preklad do úradných jazykov EÚ. In: Justičná revue, č .3/08, strana 473 a nasl.
Siman, M. – Slašťan, M: Súdny systém Európskej únie. 2. vydanie. Poradca podnikateľa, Žilina 2008, s. 117 a nasl.
SIMAN, Michael - SLAŠŤAN, Miroslav: Primárne právo Európskej únie. 3. vydanie. Bratislava: EUROIURIS – Európske právne centrum, 2010, s. 754 a nasl.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:62006J0063:SK:HTML